Už sa vám stalo, že ste si z dovolenky priniesli mydlo, ktoré po použití ostalo mazľavé? Mne veru áno 🙈. A keď som bola mladšia, nebola som z toho dvakrát nadšená. Myslela som si, že som si priniesla z dovolenky nekvalitné mydlo. Dnes však viem, že opak je pravdou.
Môže za to saponifikácia. Predstavuje chemický proces, pri ktorom dochádza
k reakcii medzi tukmi alebo olejmi a lúhom, čím vzniká mydlo. Tento
proces je základom výroby každého mydla, ktoré používame a je možné ho
vykonávať rôznymi metódami. Jednou z najobľúbenejších a najšetrnejších metód je
saponifikácia za studena.
🧼 Pôvod slova
Chýbalo tak málo, aby slovo saponifikácia bolo priamo gréckeho
pôvodu. Saponifikácia však pochádza z latinského jazyka. Sapo = mydlo, ficare = robiť, vytvárať.
👉Takže doslova znamená „urobenie“ mydla“
alebo „premena na mydlo“.
Gréci majú vlastné slovo pre mydlo: σάπων (sápōn), čo je grécky preklad latinského "sapo".
🧼 Čo je saponifikácia za studena?
Saponifikácia za studena je tradičná metóda výroby mydiel, ktorá prebieha
pri izbovej teplote bez použitia tepla. Oleje a tuky sa zmiešajú s lúhom v
studenom stave, čím vznikne mydlo, ktoré si zachováva svoje prírodné
vlastnosti. Tento spôsob výroby je šetrný k olejom, pretože nedochádza k ich
zahriatiu, čo zabezpečuje, že zachovajú svoje výživné vlastnosti. Zmes sa
naleje do formy, kde dozrieva 4 – 6 týždňov.
🧼 Výhody saponifikácie za studena
- Prírodné
zložky: Mydlá vyrobené po